Tohtoročný mrazivý priebeh jari a neštandardne teplá zima, ktorá výrazne urýchlila nástup vegetácie, mali za následok rozsiahle poškodenie budúcej úrody ovocných drevín. Najväčšie škody spôsobil mráz pestovateľom marhúľ, ale aj broskýň, čerešní a sliviek. Napriek tomu, že mnohí ovocinári boli pripravení na pokles teploty pod bod mrazu počas kvitnutia, budúcu úrodu sa im nepodarilo dostatočne ochrániť. V genofondovom sade Génovej banky SR je vysadených 107 odrôd a genotypov marhúľ, 126 broskýň a 42 čerešní. Z našich doterajších pozorovaní vyplýva, že nízke teploty najviac poškodili kvety marhúľ, kde sa škody odhadujú až na 99-100 %. Dá sa teda konštatovať, že klimatické podmienky boli tak nepriaznivé, že ani jedna z množstva udržiavaných odrôd výraznejšie neodolala nízkym teplotám bez použitia protimrazovej ochrany. Lepšie výsledky sme zaznamenali pri broskyniach. Celkovo môžeme v tomto prípade hovoriť o poškodení kvetov a budúcich plodov do 50 %. Niektoré odrody broskýň reagovali na extrémne nízke teploty lepšie, iné horšie. Potešiteľný je fakt, že medzi tými, ktoré odolali nepriaznivým klimatickým podmienkam sú aj odrody zo slovenského šľachtenia ako Flamingo, Fenix, ale tiež aj Radosť, Albatros a Luna. Napriek tomu, že čerešne taktiež patria k ovocným druhom, ktoré sú citlivé na jarné mrazy, tento rok prekvapujúco prežili niektoré odrody doterajšiu mrazivú jar veľmi dobre. Z uchovávaných genotypov sme zaznamenali najmenšie poškodenie kvetov na niektorých vybraných genotypoch čerešní pochádzajúcich z Čachtíc a Brdárky.
Martin Gálik
