Odbor aplikovanej biológie a genetiky
Odbor aplikovanej biológie a genetiky (ďalej OABG) vznikol v januári 2014 transformáciou predchádzajúcej Projektovej sekcie Biológia rastlín, ktorá vznikla v roku 2009 zlúčením predchádzajúceho Oddelenia poľnohospodárskych biotechnológií, Oddelenia aplikovanej genetiky a časti Oddelenia poľnohospodárskej chémie VÚRV Piešťany. V súčasnosti je OABG v oblasti agrobiotechnológií zameraný prioritne na molekulárno-biotechnologický prístup štúdia hospodársky významných rastlín na úrovni genomiky, transkriptomiky a proteomiky a okrajovo zasahujúci do oblasti metabolomiky. Skúma interakcie v systéme pôda - mikroorgamizmy - rastlina pomocou moderných molekulárnych metód. Genomická oblasť výskumu sa zaoberá identifikáciou génov kódujúcich zásobné bielkoviny obilnín, identifikáciou génov a markerov zodpovedajúcich za rezistenciu obilnín voči patogénom. Proteomický prístup je orientovaný hlavne na proteomickú identifikáciu zásobných bielkovín obilnín. Vzhľadom na dopyt šľachtiteľskej praxe medzi ďalšie ciele odboru patrí zavedenie molekulárnej diagnostiky vybraných vírusových ochorení pri zelenine rodov Capsicum a Solanum.
V oblasti aplikovanej genetiky (genetiky rezistencie) sú výskumné práce OABG zamerané na diagnostiku ekonomicky významných patogénov a vírusových chorôb pšenice letnej f. ozimnej, pšenice tvrdej, jačmeňa siateho f. jarná a ovsa siateho. Pri tvorbe nových biologických materiálov s definovanými génmi rezistencie a vyššou technologickou kvalitou sa využíva klasický a molekulárny spôsob šľachtenia. Vytvorený biologický materiál je poskytnutý šľachtiteľom a výskumným pracoviskám. Na zlepšenie selekčnej stratégie a detekciu prítomnosti vnášaných génov rezistencie proti hrdzi pšenicovej, hnedej a rynchospóriovej škvrnitosti jačmeňa a žltej vírusovej zakrpatenosti jačmeňa slúžia molekulárne metódy detekcie. Testovanie genetických zdrojov je zamerané na vyhľadávanie zdrojov rezistencie proti fuzarióze klasov a múčnatke trávovej na pšenici a jačmeni, ramuláriovej škvrnitosti na jačmeni, pričom sa skúmajú interakcie hostiteľa a patogéna. Analýza virulencie rás (patotypov) slúži na monitorovanie ich výskytu a vývoja populácií patogéna v jednotlivých regiónoch Slovenska. Udržované patotypy sa využívajú na detekciu patogéna v rastlinách a na identifikáciu génov rezistencie. Testovanie odrôd a novošľachtencov pšenice letnej f. ozimnej a ovsa siateho po umelej infekcii Fusarium culmorum, F. graminearum a F. poae je zamerané na štúdium interakcie s toxinogénnymi hubami a selekciu zdrojov s nižšou kumuláciou mykotoxínov.